Spojenie Alfy Romeo a šampionátu formuly 1 je hlboko zapísané do histórie pretekov Grand Prix: Alfa Romeo vyhrala majstrovstvá sveta Grand Prix v jeho úvodnom ročníku 1950. Model Alfa Romeo Grand Prix Tipo 158 Alfetta vtedy pilotoval Nino Farina. Rovnaký úspech zopakoval o rok neskôr Juan Manuel Fangio za volantom modelu Alfetta 159.

Závod s poradovým číslom 1000

13. mája si pripomíname výročie prvého závodu Grand Prix formule 1. Tento závod začal jeden z najväčších športových mýtov našej doby. Začatie majstrovstiev sveta formuly 1 (v roku 1950 v Silverstone) oslávila Medzinárodná federácia automobilového športu FIA v roku 2019 v Šanghaji (pri príležitosti tisíceho závodu) a teraz 13. mája 2020 pri príležitosti 70. narodenín formuly 1.

Tvárou v tvár tak stoja dve veľmi odlišné éry: v roku 1950 boli ochranné prilby voliteľné, neexistovala žiadna televízia a diváci sa rozprestierali pozdĺž celej trate. Dnes cirkus formuly 1 predstavuje vysoko technologický priemysel prenášaný každoročne pomocou televízie a internetu k miliónom divákov po celom svete.

Obe éry však majú niečo spoločné: vášeň verejnosti a Alfu Romeo, ktorá sa do formuly 1 vrátila v roku 2018 s tímom Sauber a od roku 2020 funguje po názvom Alfa Romeo Racing ORLEN. Alfa Romeo by bez formuly 1 zrejme nebola rovnaká ako dnes a možno, že formula 1 by tiež nebola bez Alfy Romeo tým, čím je dnes.

Alfetta 158

Alfetta z roku 1938 bola technologickým skvostom. Osemvalcový radový motor s jednostupňovým kompresorom a trojkomorovým karburátorom bol navrhnutý Gioacchinom Colombom, vedúcim konštrukcie, ktorý bol odhodlaný dosiahnuť vysokého výkonu pre okamžité zrýchlenie a súčasne absolútnej spoľahlivosti. Ventily boli ovládané dvojitým vačkovým hriadeľom v hlave valcov.  

Použitie ľahkých zliatin, elektrónu (zliatina na báze horčíka) pre blok motora a nikel-chrómovej ocele pre kľukový hriadeľ, umožnilo dosiahnutie hmotnosti motora len 165 kilogramov. Prevodovka bola umiestnená vzadu v bloku s diferenciálom zadnej nápravy. Jednalo sa o riešenie transaxle, ktoré sa vyznačuje menšou priestorovou náročnosťou a zlepšením rozloženia hmotnosti na nápravy. Toto riešenie Alfa Romeo neskôr úspešne využije u svojich cestných vozidiel.

Druhá svetová vojna prerušila vývoj a výskum a úplne otriasla evolúciou vozidiel Alfa Romeo: technické riešenia plánované pred vojnou však boli natoľko prepracované a pokrokové, že boli vyspelé aj v povojnovom období a v niektorých prípadoch je to tak dodnes.

Hra na schovávačku

Puto medzi pred a povojnovými modelmi Alfa 158 nebolo iba otázkou podobného dizajnu, ale doslova fyzickej kontinuity: povojnové modely boli v podstate tie isté, ako tie pred vojnou, ktoré čakali ukryté na koniec vojny.

Predstavte si scénu: píše sa rok 1943. Mesto Miláno je okupované, počet zatknutých každým dňom pribúda. V továrni v Portellu stojí niekoľko Alfett, ktorým však hrozí, že budú odvlečené ako vojnová korisť. Technici a zamestnanci Alfy Romeo sa rozhodujú, že vozidlá sa musia schovať. Začnú preto tajne plánovať a pripravovať odvoz vozidiel v nákladiakoch. Ukryjú ich priaznivci Alfy Romeo, vrátane šampióna pretekov motorových člnov Achilla Castoldiho, ktorý v roku 1940 stanovil svetový rýchlostný rekord s člnom vybaveným motorom z Alfy 158.

Nastal však problém. Keď sa konvoj nákladných vozidiel chystá odísť, objaví sa hliadka Wehrmachtu. Našťastie však testovací jazdec Alfy Romeo Pietro Bonini pochádzal zo Švajčiarska a niekoľko rokov žil v Berlíne. Hovoril preto dokonalou nemčinou a veliteľa hliadky upokojil a celú operáciu zachránil. Alfy 158 boli prevezené do garáží a hospodárskych budov, kde boli ukryté za falošné steny alebo hromady polien a čakali na lepšie čas.

Začatie F1

Krátko po skončení vojny boli rovnaké Alfetty 158 prevezené späť do Portella a starostlivo opravené a pripravené pre návrat k pretekaniu. Pretekanie znamenalo víťazstvo, napriek poškodeným okruhom. V rokoch 1947 a 1948 sa Nino Farina umiestnil na prvom mieste Grand Prix národov v Ženeve, Varzi bol prvým v Grand Prix Valentino v Turíne a Tossa rozdrvil konkurenciu triumfom na Gran Premio Milano. Signál bol pre všetkých konkurentov celkom jasný, Alfa Romeo bola stále vozidlom, ktoré ostatných poráža.  

Britská Grand Prix v SiIverstone v roku 1950 bola prvým z ôsmich pretekov majstrovstiev sveta formuly 1. Krajiny, ktoré spolu ešte pred pár rokmi bojovali sa stretli na jednej športovej udalosti: bol to historický okamih. A ovládla ho Alfa Romeo.

Prvé štyri miesta na štartovej čiare obsadili Afetty 158. Giuseppe „Nino“ Farina vybojoval pole position, dosiahol najrýchlejšieho času na kolo a celkového víťazstva. Druhý bol Luigi Fagioli a tretí Reg Parnell. Všetky tri stupne víťazov tak ovládli Alfy Romeo.

Tím 3F

Kombinácia výnimočnej rýchlosti, ovládateľnosti a spoľahlivosti urobili zo 158 mimoriadne úspešné vozidlo. Pri svojom vzniku v roku 1938 mala 1,5litrový motor s kompresorom a výkon 185 k. Pri svojom znovuzrodení po vojne dostala dvojstupňový kompresor a dosiahla výkonu 275 k. V roku 1950 potom motor poskytoval už 350 k (pri 8600 ot./min). Vďaka extrémne nízkej hmotnosti dosahovalo vozidlo výkonovej hmotnosti len 2 kg/k, čo je hodnota zodpovedajúca dnešným superšportovým vozidlám.

Technická nadčasovosť priniesla Alfe Romeo víťazstvo. Pre tlač sa Farina, Fangio a Fagioli stali tímom 3F, bezkonkurenčným triom, ktoré zničilo akéhokoľvek súpera. Tri esá Alfy Romeo vyhrali všetky preteky Grand Prix, ktorých sa zúčastnili. Dvanásťkrát obsadili stupne víťazov a dosiahli piatich najrýchlejších kôl. Ako neskôr povedal Giuseppe Busso, konštruktér Alfy Romeo a spolupracovník Colomba, „naším hlavným problémom bolo rozhodnúť, ktorý z troch jazdcov by mal závod vyhrať“.

3. septembra 1950 vyskúšala Alfa Romeo pri Grand Prix Monzy niektoré technické riešenia vyvinuté pre Alfettu 159 pre ďalší ročník. Nová Alfetta debutovala víťazstvom. Za volantom sedel Nino Farina, ktorý sa tak stal vôbec prvým majstrom sveta formuly 1.

Alfetta 159

Nasledujúceho roku sa rozhodlo o majstrovi sveta až v posledných pretekoch, na konci dlhého súboja medzi Alfou Romeo a Ferrari. Po 17 rokoch dosiahol fenomenálny motor Alfetty konca svojho potenciálu v zmysle ďalšieho vývoja. Počas pretekov v roku 1951 ale technici dokázali vyžmýkať ešte posledné kvapky energie a dosiahli tak nového míľnika v podobe 450 k. Vďaka tomuto úsiliu a mimoriadne talentovaným jazdcom triumfovala 159 v GP Švajčiarska, Belgicka, Francúzska a Španielska, jedenásťkrát zastala na stupňoch víťazov a v siedmich závodoch dosiahla najrýchlejšieho času na kolo.

3F a ich víťazstvá sa stali legendami. Nakoniec dostali Alfu Romeo na strieborné plátno. Dva najproduktívnejší producenti tej doby (Dino De Laurentis a Carlo Ponti) vybrali najväčšie hviezdy tej doby (Amedea Nazzariho a ohromujúcu Alidu Valli) pre hlavné úlohy v snímke „Ultimo Incontro“ (Posledné stretnutie). Jednalo sa o film zasadený do sveta pretekov formuly 1 a odohrávajúci sa okrem iného aj v kanceláriách tímu Alfa Romeo Racing Team. Na scenári spolupracoval Alberto Moravia.

Film bol uvedený 24. októbra 1951, a o štyri dni neskôr, Juan Manuel Fangio - jazdiaci s legendárnou Alfettou 159 zvíťazil v Grand Prix Španielska a stal sa tak majstrom sveta. Po druhý krát za sebou získala Alfa Romeo najvyšší titul. V takej chvíli sa mohla stiahnuť z pretekov formuly 1 neporazená a začať sa venovať výrobe bezkonkurenčne krásnych cestných športových vozidiel.

Turín. 12. mája 2020